Pages Navigation Menu

COVID FAQ

COVID FAQSpäť

Na tejto stránke budú zverejňované časté otázky k Kurzarbeit (3A).

Otázky s odpoveďou:

  1. Odkiaľ APZ čerpá všetky poskytované informácie?
    APZ čerpá informácie predovšetkým priamo z materiálov schválených vo vláde SR alebo v NR SR. Ďalšie informácie čerpáme zo stránky www.pomahameludom.sk. APZ však komunikuje aj s ministerstvom práce. Informácie však sú vždy totožné s informáciami zverejňovanými na stránke.
  2. Ak firma požiada o príspevok, tak nemôže prepustiť žiadneho zamestnanca?
    Záväzok nerozviazať pracovný pomer so zamestnancom minimálne po dobu dvoch mesiacov nasledujúcich po mesiaci, za ktorý sa o príspevok žiada, sa vzťahuje len na zamestnancov, na ktorých bol príspevok uplatnený.
  3. Ako to je s platením odvodov?
    V prípade odvodov sa umožňuje:

    • Odpustenie odvodov do Sociálnej poisťovne – o odpustenie odvodov za zamestnávateľa alebo odvodov za SZČO za mesiac apríl môže požiadať zamestnávateľ alebo SZČO, ak mali v priebehu mesiaca apríl 2020 najmenej na 15 dní povinne uzavretú prevádzku z rozhodnutia ÚVZ SR.
    • Odklad odvodov do SP a ZP – každý zamestnávateľ alebo SZČO môže požiadať o odklad odvodov za mesiac marec 2020 so splatnosťou do 31. 7. 2020, ak zaznamenal pokles tržieb o najmenej 40 %. POZOR! Poistné, ktoré platí zamestnanec a odvádza ho jeho zamestnávateľ, je zamestnávateľ naďalej povinný odvádzať v pôvodných termínoch splatnosti!
  4. Platia sa odvody z príspevku zo strany štátu? Teda napr. za 120 hodín zaplatíme my odvod a 40 hodín bude príspevok štátu bez odvodov?
    Odvody delíme na odvody za zamestnanca a odvody za zamestnávateľa. Príspevok poskytnutý do výšky 880 eur, pokrýva hrubú mzdu zamestnanca vrátane odvodov zamestnanca. Časť odvodov, ktoré má hradiť zamestnávateľ, odvádza v plnej výške z celej mzdy zamestnanca, teda aj z časti, na ktorú mu bol poskytnutý príspevok.
  5. Ako je to pri paušálnych náhradách? Berie sa do úvahy, či bol zamestnanec na PN alebo dovolenke? Bude sa nejak krátiť príspevok?
    V prípade, že zamestnávateľ požiada o paušálnu náhradu mzdových výdavkov podľa výšky poklesu tržieb, t. j. opatrenie 3B, príspevok nie je možné poskytnúť na zamestnancov, ktorí poberajú dávky sociálneho zabezpečenia (PN, OČR), alebo čerpajú dovolenku.
  6. Platnosť zákona o opatreniach nie je úplne jasná ale predpokladá sa, že sa budú týkať aj marca. 880 € je vrchný limit – firmy musia preukázať výšku prekážky na strane zamestnávateľa
    Opatrenia sa vzťahujú aj na obdobie mesiaca marec, resp. Od vzniku mimoriadnej situácie 13.3.2020. Súhlasíme s konštatáciou, že firmy sú povinné preukazovať výšku náhrady za prekážky na strane zamestnávateľa. Ide o opatrenie č. 1 a opatrenie 3A. V prípade opatrenia č. 3B sa preukazuje buď náhrady mzdy alebo výška vyplatenej mzdy.
  7. Pri poklese objednávok napr. o 25% by sme radi znížili počet zmien zo 4 na 3 pričom každá zmena by si odpracovala 3 týždňe a štvrtý by bola na prekážke zo strany zamestnávateľa. My sme ochotní zaplatiť 75% mzdy a tých 25% očakávame ako pomoc od štátu. Je to takto možné realizovať?
    V prípade, že zamestnanec nepracuje z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 Zákonníka práce), zamestnávateľ je povinný mu poskytnúť náhradu mzdy vo výške 80 % jeho priemernej mzdy (resp. menej, ak sa so zástupcami zamestnancov dohodla nižšia suma, najmenej však 60%). Pri týchto zamestnancoch môže zamestnávateľ požiadať o poskytnutie príspevku, ktorý uhradí náhradu mzdy vo výške 80 % jeho priemernej mzdy, resp. v dohodnutej výške so ZZ, najviac však v sume 880 eur (opatrenia 3A)
  8. Uistenie sa v prípade metódy 3A, ak je napr. hrubá mzda zamestnanca 3000 EUR a prekážku čerpal pol mesiaca (čiže ca 1500 EUR, z čoho 80% je 880 EUR), tak si teda môžeme žiadať kompenzáciu tých 880 EUR a nie krátiť bázu najprv na 1100 EUR a z toho počítať. Tak to vyzerá na základe prílohy k žiadosti, že je to tých 880 EUR.
    Prvým krokom je spracovanie mzdových nárokov podľa skutočnosti – riadne mzdové spracovanie a vyčíslenie nároku za pol mesiaca, čo vo Vašom príklade bude uvedených cca 1500 eur. Až následne sa určuje výška príspevku. Konečná výška príspevku v súlade s podmienkami opatrenia je určená v .xls žiadosti, ktorú vypĺňate v elektronickej podobe.
  9. Momentálne preplácame 70% priemernej mzdy počas prekážky na strane zamestnávateľa. Je podmienkou vyplácať 80% z priemernej mzdy aj pre kurzarbeit?
    Ak máte v kolektívnej zmluve alebo v dohode zo zástupcami zamestnávateľov ustanovenú výšku náhrady ako 70% z priemernej mzdy, aj naďalej v nej môžete pokračovať. Nie ste povinní túto výšku meniť.
  10. Informácia na stránke www.pomahameludom.sk je uznesenie vlády, ešte čakáme legislatívny proces vo forme zákona alebo nie?
    V rámci uznesenia je definovaná bezodkladná príprava a realizácia projektu (ide o projekty v rámci operačného programu Ľudské zdroje). Materiál predložený na rokovanie vlády už neprechádza ďalším legislatívnym procesom a nebude mať formu zákona alebo popisu projektu.
  11. Pri podmienkach je záväzok neukončiť pracovný pomer 2 nasledujúce mesiace – máme podanú žiadosť o hromadnú výpoveď – dotknutí zamestnanci ktorých by sme mali vylúčiť zo žiadosti sú len tí, s ktorými bude skutočne ukončený pracovný pomer v termíne do 2 mesiacov od relevantného mesiaca žiadosti, resp. musíme dať pozor na túto lehotu (napr. požiadame za marec, ukončenie PP môže byť až v júni). Tí ktorí sú uvedení na hromadnej výpovedi, ale pomer nebude skutočne ukončený, na tých môžeme žiadať o príspevok. Správne to chápem?
    Podľa nášho názoru, na zamestnancov, ktorým budú dané hromadné výpovede, sa príspevok nevzťahuje. Vychádzame z vládneho materiálu, ktorým boli opatrenia schválené, v ňom je uvedená podmienka nielen skončenia pracovných pomerov podľa §63 ods. 1 písm. a) a b) ale aj začatia právneho úkonu. Máme za to, že nahlásenie hromadného prepúšťania úradu práce ešte by nemala byť braná ako právny úkon, avšak počas plynutia podmienky neprepúšťania (2 mesiace) bude z Vašej strany takýto právny úkon voči zamestnancom už započatý. Súčasne upozorňujem, že nahlásenie o hromadnom prepúšťaní na príslušnom ÚP môže evokovať zámer, že napriek príspevku na udržanie pracovných miest prepustenie je v pláne a môže v konečnom dôsledku viesť k neoprávnenosti príspevku.

    Odporúčame kvôli prezieravosti kontaktovať príslušný úrad práce, ktorý bude poskytovať príspevok.

  12. Je známe dokedy budú platné opatrenia a podpora zamestnávania?
    Účinnosť opatrenia je od 13.3.2020.
  13. Hovorí sa o odklade odvodov, ale nenašiel som dokedy. Potom sa budu musieť jednorazovo doplatiť? To bude problém v cash flow. Ideálne by bolo rozložiť doplatenie v čase.
    Zákon č. 68/2020 Z. z. zatiaľ umožňuje len odklad odvodov do SP a ZP za obdobie marec 2020, a to do 31. 7. 2020. Zákon však zároveň zveruje vláde SR právomoc nariadením ustanoviť odklad odvodov aj za ďalšie obdobia s určením ich splatnosti.
  14. Je treba vyjasniť ako interpretovať “Štát preplatí 80% platu zamestnanca firmám, ktorých prevádzky sú povinne uzavrete.” Ráta sa do týchto firiem aj cely dodávateľsky reťazec ? Vlada napríklad nenakázala priamo uzavrieť výrobne priestory automobiliek, ale zákaz sa týka dealerov vozidiel, ktorí predávajú vozidla koncovým používateľom. Čiže bez dealerov nemá zmysel vyrábať vozidlá, kedže nie je nikto kto by ich odberal a predával. Tým pádom je nepriamo zakázaná výroba OEM a Tier1-3 dodávateľov?
    Príspevok sa poskytuje výlučne na tých zamestnancov/časť zamestnancov, ktorým zamestnávateľ nemohol prideľovať prácu z dôvodu povinného uzavretia prevádzky. V prípade, ak sa spoločnosť z dodávateľského reťazca nenachádza v okruhu podnikov uvedených v nariadení ÚVZ SR, tak sa ich Opatrenie č. 1 nedotýka, ale spadajú pod Opatrenie č. 3 – podniky zasiahnuté mimoriadnou situáciou.
  15. Na 80% mzdy majú nárok prevádzky, ktoré musia byt povinne zatvorené. Naše dílerstva sú zatvorene povinne iba z polovičky. Servis nie, predaj áno. Takže nárok majú iba zamestnanci čo pracujú na predaji?
    Príspevok podľa Opatrenia 1 sa poskytuje výlučne na tú časť zamestnancov, ktorým zamestnávateľ nemohol prideľovať prácu z dôvodu povinného uzavretia prevádzky. Vo vašom prípade je potrebné definovať okruh zamestnancov predaja a okruh zamestnancov servisu.
  16. Importéri nemuseli povinne zatvoriť, ale keďže máme exkluzívnu distribúciu, tak môžeme predávať iba dílerom čo museli zatvoriť povinne. Bude sa to opatrenie vzťahovať aj na nás?
    Nie, opatrenie 1 sa na vás nevzťahuje, môžeme žiadať o príspevok podľa Opatrenia 3.
  17. Ako sa bude merať pokles obratu ? vs. min. mesiac, minulý rok marec
    Metóda výpočtu poklesu zisku je nasledovná:

    Pokles tržieb odvádzateľa, ktorý vykonáva činnosť v aktuálnom mesiaci, sa určí porovnaním výšky tržieb za aktuálny mesiac s výškou tržieb za mesiac:

    • v predchádzajúcom roku, ktorý sa označením zhoduje s aktuálnym mesiacom, alebo
    • ak odvádzateľ vykonával činnosť po celý predchádzajúci rok, s mesačným priemerom tržieb, alebo
    • február 2020, ak odvádzateľ nevykonával činnosť v mesiaci predchádzajúceho roka, ktorý sa označením zhoduje s aktuálnym mesiacom.
  18. Poskytne príspevky pre SZČO a zamestnancov podľa konkrétnej miery poklesu tržieb danej firmy. Pri poklese o 20 percent – 180 eur. Pri poklese o 40 percent – 300 eur. Pri poklese o 60 percent 420 eur. Pri poklese 80 percent – 540 eur.
    • Absolútne nedostatne pre odvetvia a regióny s nadpriemernými platovými pomermi
  19. Odklad platby odvodov za zamestnávateľa pri poklese tržieb o viac ako 40 %.
    • Chýba definícia tržieb, keďže je uvedené, že štát vie skontrolovať výšku tržieb cez eKasu, ktorá je aplikovateľná pre spoločnosti, ktoré prijímajú úhrady v hotovosti. Nie je definované ani obdobie, ktorého sa opatrenie týka.

    Spôsob určenia poklesu tržieb určila vláda nariadením dňa 9. 4. 2020. Toto nariadenie definuje tržbu ako čistý obrat podľa § 2 ods. 15 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
    Spôsob výpočtu poklesu tržieb je uvedený v odpovedi na otázku č. 17.

  20. Odklad preddavkov dane z príjmu pri poklese tržieb o viac ako 40 %.
    Taktiež chýba definícia tržieb pre podnikateľov neprijímajúcich platby v hotovosti.
    Rovnako chyba aj vysvetlenie, či je možné odložiť aj platby preddavkov na daň z príjmov za FO – zamestnancov. Nie je definované ani obdobie, ktorého sa opatrenie týka.
    Dňa 22. 4. 2020 bol v NR SR schválený zákon, ktorý predstavuje ďalšiu vlnu opatrení vo finančnej oblasti, a ktorý umožnil neplatenie preddavkov na daň:

    • z príjmov fyzickej osoby vypočítané podľa § 34 zákona o dani z príjmov a splatné v období pandémie a rovnako
    • z príjmov právnickej osoby vypočítané podľa § 42 zákona o dani z príjmov a splatné v období pandémie a to za to obdobie, ktoré bezprostredne nasleduje po období, v ktorom daňovník vykáže zníženie svojich tržieb najmenej o 40 %. Základňou pre zistenie poklesu tržieb v príslušnom kalendárnom mesiaci alebo štvrťroku je rovnaké obdobie roka 2019.
  21. Podnikatelia si budú môcť naraz započítať doteraz neuplatnenú stratu od roku 2014 vrátane.
    Chýba vysvetlenie, či sa dané pravidlo použije (ako bolo medializované) už na daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2019. Ak áno, pôjde o precedentné porušenie zásady zákazu reciprocity a veľa firiem, ktoré už podali daňové priznanie za rok 2019 budú poškodené.
    Dňa 22. 4. 2020 bol v NR SR schválený zákon, ktorý predstavuje ďalšiu vlnu opatrení vo finančnej oblasti, a ktorý umožnil daňovníkom uplatniť si odpočet daňovej straty vykázanej za zdaňovacie obdobia 2015 až 2018, od základu dane vyčíslenom v daňovom priznaní, ktorého posledný deň lehoty na podanie daňového priznania uplynie v období od 1. 1. 2020 do 31. 12. 2020. Daňovník má možnosť uplatniť si tieto daňové straty najviac v úhrnnej výške 1 mil. eur.
  22. Príspevok na plat pri poklese tržieb – tu mi nie je jasné, či sa to týka len SZČO a ich zamestnancov, alebo to platí aj na právnické osoby (my sme s.r.o.) Ani v tej tlačovke to nebolo presne uvedené.
    O príspevky na mzdu zamestnancov môže požiadať aj zamestnávateľ – právnická osoba, a to prostredníctvom Opatrenia č. 1 – príspevok na mzdu zamestnanca pri povinne uzatvorených prevádzkach alebo Opatrenia č. 3 – príspevok na mzdu zamestnanca u zamestnávateľoch, ktorý buď nemohli prideľovať zamestnancovi prácu podľa § 142 ZP (opatrenie 3A) alebo žiadosť paušálny príspevok podľa poklesu tržieb (opatrenie 3B) alebo Opatrenia č. 4 – príspevok pre zamestnancov, ktorí pracujú na dohodu mimo pracovného pomeru.
  23. Odklad platby odvodov za zamestnávateľa: toto je super opatrenie, ak sa týka aj právnických osôb. Nám poklesnú tržby za marec (hranica je 20%) aj apríl (hranica je 40%) preto by pomohlo, ak by sme nemuseli platiť teraz odvody. Prosím o usmernenie, či sa to týka aj s.r.o.
    Áno, toto opatrenie sa vzťahuje aj na zamestnávateľov – právnické osoby. Pozor, jedná sa však len o odklad odvodov za zamestnávateľa, odvody zamestnanca, ktoré odvádza jeho zamestnávateľ sú splatné v obvyklých termínoch.
  24. Ako bolo spomenuté vo štvrtok počas telefonickej konferencie ZAP, limit 880 EUR je nízky – 26% zamestnancov u nás ho prekračuje a pravdepodobne aj časť zamestnancov vo výrobe ho prekročí vďaka variabilnej zložke mzdy – očakávame reálne približne 40-50% zamestnancov prekročí uvedený limit
    Asociácia priemyselných zväzov vníma všeobecne ustanovený maximálny limit príspevku 880 eur platný pre opatrenie 3A ako veľmi nízky limit, najmä v súvislosti so špecializovanými pozíciami, zamestnancov v oblasti R&D a iných kľúčových pozíciách v spoločnostiach.
    Aktívne pracujeme na úpravu tohto limitu. V rámci nového vládneho návrhu na zmenu podmienok projektu podpory udržania zamestnanosti, ktorý bol schválený vládou 14.4.2020, je ustanovené:

    • celkový finančný objem projektu (pre všetky opatrenia 1-4) už dosahuje kumulatívnu výšku 1 382,5 mil. eur, čo je približne 2,5-násobok výšky v prvej verzii návrhu projektu
    • zrušil sa strop (pôvodne definované pre Opatrenie 1) vo výške 800 tisíc eur na jedného zamestnávateľa
    • ale súčasne definuje okruh FO a PO, pre ktorých sú naďalej platné individuálne finančné rámce (ide o okruh, ktorý ste aj zdôraznili vo svojom podnete – SZČO, odvetvie rybolovu a poľnohospodárskej prvovýrobe) pre iné subjekty nie sú v projekte uvádzané žiadne limity
  25. Na stránke www.pomahameludom.sk sú zverejnené ďalšie detaily ohľadom možností 3A/3B, čím sa niektoré otázky vyjasnili, chceme sa však spýtať, na strane 3 (link na dokument: www.pomahameludom.sk) sú uvedené limity pre SZČO. To teda znamená, že pre zamestnávateľov je to bez celkového limitu, tak ako bolo mediálne avizované (zákonné uvoľnenie limitu sme si nevšimli)?
    Zmena podmienok projektov na podporu udržania zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie, ktorá bola schválená vo vláde dňa 14. 4. 2020 zrušila strop na príspevok pre jedného zamestnávateľa vo výške 800 tisíc eur do 31. 12. 2020, resp. 200 000 eur mesačne. To umožní čerpať tieto príspevky aj pre veľkých zamestnávateľov. Zostáva zachovaná iba maximálna možná výška príspevku na jedného zamestnanca za mesiac a to, v prípade Opatrenia č. 1 (povinne uzatvorené prevádzky) je to 1100 eur/zamestnanca a v prípade Opatrenia č. 3A (zamestnanec na prekážke podľa § 142 ZP u iných ako povinne uzatvorených prevádzkach) je to 880 eur/zamestnanca.
  26. Je nárok na príspevok ak ide o zamestnanca v skúšobnej dobe, zamestnanca v pracovnom pomere na dobu určitú, v pracovnom pomere na kratší pracovný čas?
    Vo všetkých prípadoch je pri oboch “Opatreniach” a všetkých spôsoboch výpočtu odpoveď “áno” – za predpokladu, že sú splnené ostatné podmienky.
  27. Bude musieť zamestnávateľ vrátiť príspevok ak sa zamestnanec rozhodne napríklad k 30.4.2020 odísť z osobných dôvodov?
    Nie. Pokiaľ nepôjde o výpoveď zo strany zamestnávateľa alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce, nárok na príspevok je a zostane.
    Užitočný je aj tento zdroj: https://www.mhsr.sk/koronavirus/ekonomicke-opatrenia-ii-draft/prispevky-na-mzdu-zamestnanca/qa, ktorý považujeme za relevantný.

Návrhy na otázky súvisiace s opatreniami vlády z 27.3.2020

  1. Navrhujeme nasledovné opatrenia, ktoré by skutočne pomohli:
    • refundácia miezd vo výške min 65% za zamestnancov, ktorí neboli a nebudú v práci z dôvodu opatrení vlády SR. Toto opatrenie by bolo na zachovanie pracovných miest aby sme nemuseli prepúšťať vyškolených zamestnancov a o pol roka ich nanovo hľadať.
    • odpustenie/zrušenie (nie odloženie) všetkých odvodov za všetkých zamestnancov a to minimálne na dvojnásobnú dobu trvania vládnych opatrení.
    • Po tejto lehote odvody odložit o 3 mesiace.
    • zavedení režimu kurzarbeit – tzn. umožniť zamestnávateľovi využiť zaměstnance na zkrácený pracovní úväzok v období, kdy nemůže zabezpečit jeho plné vytížení
    • okamžité zrušenie platennia preddavkov na daň z príjmu právnickej osoby minimalne na dobu 6 mesiacov. (preddavky sa platia na základe zapatenej dane za predchádzajúce roky)
    • úplné zrušenie DPH povinnosti za mesiace 3 a 4/2020
  2. Nechápeme vyjadreniu vlády prečo sa to nemá tykať veľkých zamestnávateľov. Kde je ten limit, mame 900 zamestnancov, ročný obrat 2019 na úrovni 152mil, plán 2020 bol na úrovni 172mil. Len za marec mame pokles obratu viac ako 35% a apríl vyzerá na 50% (prepad z 13,5mil) a viac.
    Pôvodný limit 200.000 eur/mesačne na zamestnávateľa, ktorý znevýhodňoval najmä veľký zamestnávateľov bol zrušený a momentálne už nie je limitovaná maximálna výška príspevku pre zamestnávateľa.
  3. Je potrebné rozšíriť opatrenia aj pre nove spoločnosti, kde kritérium tržieb oproti minulému roku nie je možné naplniť. Rovnako doplniť aj posudzovanie konsolidované (dcérske spoločnosti).
    • Príklad 1: v našom prípade zastupujeme značku Opel len od 1/9/2019, pričom vznikla úplne nová spoločnosť
    • Príklad 2: k 1/10/2019 sme pristúpili k reorganizácii a založeniu servisnej spoločnosti pre spoločne aktivity všetkých značiek. Väčšina našich zamestnancov teda je vo servisnej spoločnosti a opäť nevie naplniť kritérium poklesu tržieb

    Pri nových spoločnostiach, ktoré boli založené v tomto roku platí, že sa tržby porovnávajú s obdobím februára 2020.

  4. Keďže na OCRku je 55% a pre zamestnancov 80% tak vznikne „kreatívna optimalizácia“ v rámci firiem.
  5. Nepochopil som posledne opatrenie, komu a ako to reálne pomôže.
  6. Poskytne príspevky pre SZČO a zamestnancov podľa konkrétnej miery poklesu tržieb danej firmy. Pri poklese o 20 percent – 180 eur. Pri poklese o 40 percent – 300 eur. Pri poklese o 60 percent 420 eur. Pri poklese 80 percent – 540 eur.
    Chýba nastavenie a technický proces pre vyplatenie.
  7. Naviazanosť na prekážku v práci na strane zamestnávateľa je niečo celkom iné ako v zahraničí, kde ide o skrátenie úväzku. V praktickom výkone to predstavuje pre nás komplikáciu v tom, že podľa kolektívnej zmluvy máme dohodnuté rôzne percentá kompenzácie pre rôzne dĺžky trvania prekážky (od 62 do 100%), čo potom vo finančnom vyjadrení bude vzhľadom na limit 880 EUR vplývať negatívne.
  8. Bod 6
    Pokiaľ by navrhovaná úprava nebola akceptovaná alebo by bola možnosť doplniť aj nasledovné, a to, aby boli od platenia sociálneho poistenia a odvodov oslobodení zamestnanci, ktorí sú zamestnancami, ale pre prekážky v práci nepracujú, sú na 60% platu. Týmto by sa pomohlo zvýšiť čistý príjem zamestnancov a taktiež znížiť náklady zamestnávateľa o 35,2%, čo by napomohlo zdržaniu pracovných miest a zároveň by sa posilnila kúpyschopnosť obyvateľstva, ktoré môže byť zraniteľné v tomto mimoriadnom období. Príklad z Dánska: Postponed labor market contributions and payroll tax for all companies.
  9. Bod 17 – Navrhujme doplniť:
    • Príspevok na udržanie pracovných miest je nevyhnutne potrebný pre priemyselné odvetvia, vzhľadom na ich význam pri tvorbe HDP a taktiež brať na zreteľ, koľko pracovných miest strategické podniky a veľkí zamestnávatelia vytvárajú priamo a nepriamo (napr. 2,800 vytvorených miest v JLR v Nitre pozitívne ovplyvní ďalších cca 23 000 pracovných miest), odporúčame analýzu ekonomického dopadu, ak by boli napr. 4 automobilky a ich ca 350 dodávateľov vyňatých spomedzi opatrení – tento bod ste uviedli aj v Opatreniach nad rámec materiálu – adresáti navrhovaných opatrení.
    • Aby sa príspevok na udržanie pracovných miest by vzťahoval aj na právnické osoby, ktoré čerpajú štátnu pomoc.
  10. Iné:
    • Navrhujeme neodkladne podnikať kroky na definovanie využitia finančných zdrojov, avizovaných z Európskej komisie a tiež ďalších zdrojov z európskych štrukturálnych fondov (Otázka: akým spôsobom sa plánuje kooridnácia s vicepremiérkou pre investície a informatizáciu?)
    • Navrhujeme umožniť mestám a obciam zmeniť vyhlášku o výške dane z nehnuteľnosti, ak by sa mesto alebo obec rozhodlo podporiť ekonomiku svojho regiónu
    • Navrhujeme, ak vznikne Krízový tím na MH SR pod vedením Jany Kiššovej, aby sa iniciovalo aj osobitné stretnutie s automotive zástupcami (OEMs a kľúčoví dodávatelia v regiónoch), rovnako, ako to napr. urobilo UK – cieľom je zvážiť špecifiká, ktoré automotive predstavuje v SR vzhľadom na jeho 490 podiel na celkovej priemyselnej produkcii
    • Navrhujeme dopracovať návrh, ktorý sa týkal možnosti, že štát poskytne prostriedky 100 EUR na zamestnanca na vybavenie ochrannými pomôckami – pokiaľ by boli stanovené podmienky, za akých je bezpečné pokračovať alebo obnoviť prevádzku podnikov alebo služieb, ktoré sú aktuálne negatívne dotknuté tým, že sú zatvorené z dôvodu ochrany verejného zdravia, mohlo by i takto prísť k udržaniu ekonomického chodu, aj keď v obmedzenej miere a tým zabezpečiť príjem pre právnické aj fyzické osoby a znížiť tlak na štátnu intervenciu. Ako ad hoc opatrenie umožniť časovo obmedzený predaj naskladneného tovaru.
  11. Na zváženie dávame aj zavedenie opatrení, ktoré sa realizujú v iných krajinách:
    • Denmark: Salary compensation scheme: aimed at companies that face a shortage of orders and fewer customers. The programme will run for 3 months, starting 9 March, and covers up to 75% of an employee’s salary (max. 23.000 DKK per month). For hourly staff the compensation can be as high as 90% (max. 26.000 DKK per month).
    • Denmark: Compensation for fixed costs: Compensation for fixed costs for 3 months of between 25% and 80% coverage. Applicable to all companies but targeted at companies who have seen revenue decline of more than 40%. Companies will be requested to payback any compensation if revenue did not decline as expected.

SPäť

X